MLBIKERS - Medzilaboreckí cyklisti

30.7.  SOBOTA – deň tretí (Privlaka)

       Obloha bola viac zamračená ako jasná a nám sa do  vody akosi nechcelo. Preto ráno o deviatej hodine s  Dominikom pripravujeme biky a dohadujeme trasu.  Väčšiu časť ostrova sme za uplynulé 2 dni prešli, tak  rozhodnutie padlo na neďalekú Privlaku, ktorú sme z  pláže v diaľke obdivovali. Dominantou je kostolná veža a  zaujímavé sú aj domy v tesnej blízkosti mora, no čo sa  v Privlake dá vidieť, sme nevedeli. V tradične hustej  premávke opúšťame Vir a cez vyše 300 m dlhý most  prechádzame na pevninu. Odbočujeme doprava na  menej frekventovanú „starú“ cestu a onedlho  sme už v  Privlake. Zdravíme pána, ktorý popri predaji neviem čoho  sedí v blízkosti cesty a číta dennú tlač. Zastavujeme sa  až pri klasicistickom kostole „Crkva Rodenja Blažene  Djevice Marije“ z 19. storočia, ktorého vežu vidno  z pobrežia ostrova Vir. Pokračujeme ďalej, ale keďže nás na hlavnej ulici okrem pekných domov a záhrad  nezaujalo nič mimoriadne a navyše nemáme mapu,  vraciame sa na základňu a ideme si užívať pobyt  pri mori ako sa patrí. 

       Pred večerom opäť vyberám bike a mierim na vrch Bandira. Spoločnosť mi robia rodičia a brat Dominik, ktorí šli autom. Nestihol som vyraziť skôr a urobiť si náskok, tak mám čo robiť  aby som ako-tak držal tempo s autom. Na vrchole fotíme panorámu ostrova Vir a okolia. Vyzerá to na pekný západ slnka, tak sa rozhodujeme ísť pozrieť na severný cíp ostrova, kde sú pekné útesy. Keďže by som sa na biku nestihol presunúť včas, tak ide pekne na strechu auta a ja sa môžem tiež pohodlne odviezť. Cestou z vrchu Bandira stretávame 3 českých bikerov a 5 ďaších, ktorí sa po kamenistej ceste vybrali na vrchol. Onedlho sme už pri útese, kde je viacero zvedavcov a fotografov. Rovnako ako my, si prišli pozrieť nádherný západ slnka.

       Nasledujúce 4 dni sme vo voľnom čase okrem plávania a potápania sa v mori a dokonca aj jazdenia na vodnom skútri (jet-ski), jazdili kratšie trasy (10-20 km) po plážach a uliciach ostrova Vir, prevažne za účelom fotografovania centra a pláží. V centre sa pozdĺž jednosmernej ulice v oboch smeroch nachádzajú stánky s oblečením, suvenírmi a taktiež s rôznym jedlom. Za centrom smerom k autobusovej stanici je na ľavej strane v uličke kostol. O niečo ďalej ma zaujali staršie, už neobývané domy. Viackrát sme zašli navštíviť naše priateľky Marijannu a Danijelu do Caffe baru na špeciálnu bielu kávu s kresleným čokoládovým ornamentom alebo na osviežujúcu ľadovú „Frappe“ kávu :-) Prevážať sa bicyklami po plážach bolo asi naším každovečerným programom. Pri západe slnka to nemalo chybu. Proste super!

4.8. ŠTVRTOK – deň ôsmy  (Privlaka, Nin)

       Ešte doma počas príprav som si za jeden z cieľov vybral mestečko Nin. Kvôli horúčave som vyrazil ešte ráno okolo 8:30 hod. Cez Virsky most som  prešiel z ostrova na pevninu a zvolil som starú cestu cez  Privlaku. Tam mi domáci pán predávajúci hneď pri ceste,  ktorého som už vyššie spomínal, ponúkal na predaj čerstvé  ryby. No kde by som ich asi dal, do zadného vrecka na drese?  Poďakoval som za ponuku a išiel ďalej.  Prezrel som si obec,  pobrežie aj prístav, kde práve vykladali väčšiu rybársku loď.  Obzrel som si aj chodník vedúci popri mori až na pláž, no čas  ma tlačil tak som pokračoval na koniec mesta. Ešte som  zabehol do potravín na nejaký džuš a keďže som sa chcel  vyhnúť obedňajšej horúčave, tak som sa poponáhľal do Ninu.  Premávka mimo obce bola celkom v pohode. Prešiel  som veľkou križovatkou, kde som pre istotu 3x pozeral na  všetky strany, či cez ňu môžem bezpečne prejsť. Mestečko  som našiel bez problémov, nevedel som však po ktorej ulici  sa dostanem do staršej časti mesta na malom ostrovčeku,  ktorý s pevninou spájajú dva mosty. Tu mi pomohla GPS navigácia v mobile s offline mapou, ktorú som si pripravil ešte doma. Pred mostom som navštívil kanceláriu s turistickými informáciami a zobral si pár letákov a katalóg (inak by som to nebol ja - informačné letáky a tabule to je moje ). Po spomínanom moste, ktorý stráži socha Branimíra a následne cez dolnú hradnú bránu zo XVI.-XVIII. storočia som úzkymi ulicami prešiel staré cenrum, kde je niekoľko kaviarní, obchodov so suvenírmi a reštaurácií s terasou. Ako suvenír som si kúpil aspoň peknú pohľadnicu. V mestečku je na  pomerne malej ploche hneď niekoľko zaujímavých  budov starých niekoľko stoviek rokov. Postupne  som prechádzal popri kostole sv. Anselma so  zvonicou, vybudovanom v XII. storočí. Uvádza sa, že  bol prvou katedrálou Chorvátska. Nasleduje  niekdajší biskupský palác, v súčasnosti fara. "V IX. - XI. storočí zažil Nin najväčší rozkvet, kedy bol  biskupským sídlom aj občasným sídlom  chorvátskeho kráľa..." Keďže je pomerne teplo  (teplomer na cyklopočítači mi ukazoval 35ºC v tieni),  na osvieženie studenou vodou som využil prejazd  cez akýsi minipark kde bolo v prevádzke  automatické zavlažovanie trávnika. O kúsok ďalej  prechádzam popri ozsiahlych rímskych  zrúcaninách  z II. storočia so zachovalou mozaikou na podlahe  akejsi budovy, teda toho čo z nej  zostalo. Uvádza sa, že ide o zrúcaniny Dianinho  chrámu a amfiteátra.  Robím zopár fotiek a pokračujem druhou ulicou  popri zreštaurovanom kostole sv. Ambróza z XIII.  storočia až k ďalšej zaujímavosti. Tou je pekný malý kostolík sv. Kríža z XI. storočia (podľa niektorých zdrojov z IX. storočia). Ide o "veľmi cenný príklad starochorvátskeho staviteľského umenia. Hoci ide o stavbu malých rozmerov, označuje sa ako "najmenšia katedrála Európy", pretože bol v minulosti biskupským kostolom. Mestečko Nin na mňa urobilo dobrý dojem, ale blíži sa poludňajšia horúčava a ja to otáčam smerom na Vir. U mladého poštára na motorke si overujem, či mám správny smer a onedlho som na novej širokej ceste, kde ma neskôr značka navedie na taktiež nový cyklistický chodník. Slnko pekne páli a ja sa už teším ako si opäť zaplávam v mori. Na Vire zase navštevujem obchod, aby som si kúpil chladenú minerálku lebo hoci to mám "domov" necelý kilometer, na slnku sa to už nedalo vydržať. 

      Možno by to chcelo pojazdiť aj nejaké kopce, ale aj ostrov Vir s mnohými uličkami, plážami  a zaujímavosťami nám na jazdenie vystačil. Navyše sme si pozreli aj neďalekú Privlaku a Nin, kde je tiež čo obdivovať a spoznávať. Sme radi, že nám rodičia  umožnili zobrať bicykle na dovolenku, takže voľný čas sme mohli využiť aj tak ako sme na to zvyknutí :-) 

Fotogaléria tu !